My nerobíme propagandu! Oni áno!
Preklad článku od The Conscilience Project - WE DON'T MAKE PROPAGANDA! THEY DO!
Originál v angličtine tu:
https://consilienceproject.org/we-dont-make-propaganda-they-do/
PREKLAD:
Vzdelávanie, propaganda a ako ich rozoznať
V informačnej vojne je nevyhnutné vedieť odlíšiť vzdelávanie od propagandy. Bohužiaľ, nie je to vždy jednoduché. Dnešní občania sú zaplavení manipulatívnymi informáciami a často túžia po skutočne informatívnom(vzdelávajúcom) prostredí, ktorému môžu dôverovať. V tomto druhom článku z našej série o informačnej vojne tvrdíme, že propagandu je možné považovať za „zlé dvojča“ vzdelávania. Vyzerajú často rovnako, ale po starostlivom preskúmaní sa ich rozdiely ukážu. Skúmanie historických dynamík propagandy a uvažovanie o jej rôznych formách nám pomáha porozumieť rozpoznateľným znakom donucovacích, manipulatívnych a propagandistických informácií. Pochopenie rozdielu medzi propagandou a informovaním (vzdelávaním) a uvedomenie, aké ťažké môže byť ich rozoznať, umožňuje lepšie pochopenie našej situácii. Jasné rozdelenie nám umožní chrániť seba a aj naše komunity pred tým, aby sa sme sa stali obeťami informačnej vojny. Toto je zásadný krok k vytvoreniu zdravších spoločných epistemických základov pre každého.
Ako sa informačná vojna stále stupňuje, je stále ťažšie vytvoriť kultúrny ekvivalent „demilitarizovaných zón“, v ktorých môže prebiehať neozbrojená komunikácia. Vzdelávanie 1 môže často používať rovnaké technológie a dokonca poskytovať rovnaký obsah a myšlienky, ako propaganda. Kritickým rozdielom však je, že vzdelávanie je -z podstaty a vo svojom úmysle- nenútené, nemanipulatívne a anti-propagandistické.
Rovnako, ako vzťahy medzi učiteľom a žiakom, alebo rodičom a dieťaťom sú vzdelávacie vzťahy vzájomné a nedefinitívne (s otvoreným koncom). Existuje spoločný záujem na znižovaní asymetrie poznania a moci v priebehu času. Dobrý učiteľ chce, aby jeho žiak ovládal látku rovnako dobre ako on. Obe strany túžia po dovŕšení štúdia alebo dosiahnutia dospelosti.
Vzdelávacie vzťahy sú neoddeliteľnou súčasťou kultúry, civilizácie a ľudskej identity. Vzťahy, ktoré umožňujú medzigeneračný prenos komplexných zručností, hodnôt a myšlienok, sú druhovo špecifickým znakom, jedinečným pre homo sapiens. Nemožno ich v dobrej viere nahradiť propagandistickými vzťahmi alebo inými spôsobmi sociálnej kontroly, v ktorých jedna skupina uplatňuje moc nad druhou. Nie je možné “zmaturovať” z propagandistickej kampane do pozície, v ktorej by ste vedeli toľko ako propagandisti. Toto je jeden z niekoľkých štrukturálnych rozdielov medzi vzdelávaním a propagandou.
Čo je to propaganda?
Počas osláv 100. výročia Čínskej komunistickej strany (ČKS) došlo k okázalej globálnej prezentácii propagandy súvisiacej s výročím. Patrili sem spravodajské udalosti, politické prejavy, prehliadky a multimediálne predstavenia, ako napríklad tie, ktoré sa odvíjajú okolo filmovej produkcie filmu 1921. 2 Príbeh prerozpráva dejiny komunizmu v Číne, pričom v divákovi zanechá pocit, že komunizmus v Ázii neurobil nikdy nič zlé. V Číne už pretrhol rekordy v zárobkoch a pripravuje sa na medzinárodné vydanie. Témy uvedené vo filme podnietili v Číne celonárodné diskusie a tie sa teraz ČKS snaží rozšíriť do celého sveta.
To, čo sa začalo nazývať propaganda, má históriu dlhú ako sama civilizácia.
Americké médiá tento film výslovne nazvali propagandou, pretože je súčasťou symbolických aktivít, ktorá sa vytvorili okolo osláv storočnice ČKS. Medzi ďalšie príklady patrí aj sako Si Ťin-pchinga, ktoré mal počas prejavu na námestí Nebeského pokoja a ktoré bolo takmer identické tomu, aké nosil Mao. Pokrytie stého výročia ČKS americkými médiami bolo kontroverzné aj kvôli tomu, čo niektorí považovali za pochvalný tón - alebo aspoň za nápadnú absenciu kritiky voči otvorenej propagande.
Ako sa však táto propaganda ČKS líši od amerických osláv národnej hrdosti, ako je nedávna prezidentská inaugurácia, alebo opakované divadelné spomienky na rok 1776? Prečo je prijateľné označovať oslavy ČKS propagandou, ale podobné oslavy v USA nie? V USA a aj ďalších krajinách, kde sa konajú voľby, budú priaznivci politických strán často obviňovať „druhú stranu“, ako používa propagandu na zabezpečenie hlasov, pričom kampaň svojej vlastnej strany považuje za čistú. Ľudia majú tendenciu chápať dôveryhodné zdroje svojej skupiny, ako informatívne a spravodajské zdroje druhej strany ako propagandu.
To, čo sa začalo nazývať propaganda, má históriu dlhú ako sama civilizácia. Samotný výraz sa prvýkrát vyskytuje v nadpise pápežskej buly zo 16. storočia, ktorá kritizuje protestantizmus. Tento verejný dekrét vydaný pápežom Levom X. obvinil zástancov reformácie z používania druhu čiernej mágie na propagovanie svojich myšlienok. 3 Pápež Lev X. viedol propagandistickú vojnu proti Lutherovi, pričom používal najmä umenie - bazilika sv. Petra bola dokončená v rámci týchto snáh. Sám Luther bol majstrom propagandy - jeho Deväťdesiatpäť téz je možné čítať ako ukážkovú propagandu. Zakrátko nato, v 17. storočí, nastal značný zlom vo vývoji propagandy, pretože rozsiahle prijatie kníhtlače umožnilo využiť celý rad nových techník a vplyvov. 4
História propagandy sa začala písať dávno pred tlačiarenským lisom.
Počas tridsaťročnej vojny (1618-1648) bolo vytlačených a distribuovaných desaťtisíce propagandistických brožúr a plagátov, z ktorých mnohé boli tvorené pôsobivými a provokatívnymi obrázkami zameranými na negramotných. 6 Pojmy pekla, neba a spásy boli zneužité, ako zbrane. Voľbu strán v ideologickom boji propagandisti hodnotili ako voľbu medzi väčšími alebo menšími formami večného zatratenia. Na jednom plagáte vidíme umelcovu predstavu známeho a identifikovateľného politického vodcu, ktorý konverzuje s diablom, ktorý sám kastruje mníchov z neďalekého mesta. Tento druh propagandistického umenia mal veľký vplyv na cieľovú populáciu, ktorú tvorili prevažne chudobní a negramotní roľníci. Na druhej strane, pre gramotné a novovznikajúce meštianske triedy sa o Bibliu a filozofiu opierali celé knihy propagandistickej teológie, aby ospravedlnili celkovú náboženskú vojnu. 7
V 17. storočí nachádzame mnoho známych znakov „modernej propagandy“. Plagáty a letáky zaplavili mestá a mestskú populáciu rozhýbali k násilnostiam prostredníctvom koordinovanej masovej komunikácie. Objavili sa známe taktiky, vrátane propagácie fiktívnych zverstiev na démonizáciu nepriateľského obyvateľstva. Dochádzalo k tajnému uverejňovaniu falošných, či uniknutých dokumentov s falošným autorstvom. Pandémie, či koncept „moru“ sa použili na démonizáciu skupín spojených s jeho šírením. Vrcholný a možno aj najhlbší vplyv mali náboženskí vodcovia, ktorí využili silu umenia a teológie na manipuláciu s ľudskými emóciami.
História propagandy sa však začala písať dávno pred tlačiarenským lisom. Pamiatky, nástenné maľby, sochy, architektúra, razenie mincí a kontrola nad písaným slovom boli trvalým prostriedkom demonštrácie moci a uplatňovania politického vplyvu. Egyptskí faraóni (Ramses II a IV) a rímski cisári (Julius Caesar, Augustus a Trajan) používali komplexné propagandistické operácie ako kľúčový aspekt svojho riadenia, aj keď ich nenazývali týmto menom. Archeologické dôkazy naznačujú, že tieto praktiky sa už tisícročia vyskytujú vo všetkých ľudských civilizáciách, na všetkých kontinentoch. 8
Toto používanie schopnosti myslenia v symboloch, ako prostriedku sociálnej kontroly vo veľkom, sa líši od používania hovoreného jazyka na odovzdávanie zručností, hodnôt a iných základných foriem znalostí a praxe (aj keď zneho vyvstal). 9 Použitie výrazových prostriedkov, ako sú sochy, rukopisy a obrady na uplatnenie politickej kontroly nad veľkou populáciou bolo zásadnou inováciou, ktorá umožnila tak obrovský rozsah sociálnej koordinácie ľudí. 10 Táto inovácia v propagande pôsobila súčasne aj na účely odovzdávania (a často zlepšovania) znalostí, zručností a kapacít - teda na vzdelávanie.
Preteky medzi propagandou a vzdelávaním predurčujú priebeh života civilizácie - a čo je dôležité, načasovanie jej zániku. Problém propagandy je taký významný, že sa vykonala veľmi starostlivá teoretická a vedecká práca s cieľom porozumieť jej povahe a morfológii, vrátane spôsobu akým rastie, vyvíja a transformuje sa, ako aspekt pretekov v zbrojení v informačnej vojne. Ako sa oblasť informačnej vojny vyvíja, propaganda sa neustále definuje a redefinuje.
(Re)Definície propagandy
Veľa závisí od toho, čo sa slovom propaganda myslí. Inštitúcie tak odlišné ako New York Times (NYT) či Fox News, možno vnímať ako producentov rôznych druhov propagandy. Navyše, propagandu je potrebné chápať odlišne od príbuzných javov, akými sú dezinformácie, konšpiračné teórie, fake news a ďalšie prvky našej poškodenej infosféry. Propaganda a reklama sú tiež odlišné, ako preskúmame nižšie.
V prvom diele tejto série bol termín nekonvenčná vojna definovaný, ako najširšia kategória strategických a taktických konfliktov, ktorá presahuje delá a fyzické násilie. Jednou z foriem nekonvenčnej vojny je informačná vojna, ale existujú aj ďalšie druhy, napríklad hospodárska a politická vojna. Informačná vojna môže byť ďalej kategorizovaná tak, aby zahŕňala špionáž, psychologickú vojnu a celý rad rôznych druhov propagandy. Od prvej svetovej vojny je propaganda odborom akademického štúdia a vytvorilo sa množstvo definícií. 11 My odporúčame jednu mnohostrannú definíciu, ktorá začína nasledujúcou vetou:
Propaganda je akýkoľvek mediálny produkt, ktorý bol úmyselne navrhnutý a distribuovaný politickou skupinou alebo pre politickú skupinu s cieľom spôsobiť politickú udalosť.
Mediálne produkty zahŕňajú živé podujatia, ako napríklad nedávny prejav Si Ťin -pchinga na Námestí nebeského pokoja, alebo vytváranie pamätníkov, budov a múzeí. Sú vytvorené preto, aby boli opakovane prezentované všetkými komunikačnými kanálmi vrátane ústneho podania, umenia a literatúry. Hlboká história propagandy zahŕňa napríklad starodávne architektonické projekty, ktorých cieľom je v subjektoch vyvolať stelesnený emocionálny pocit, že faraón je boh.
Politické skupiny majú mnoho foriem a veľkostí. Existujú malé propagandistické kampane, ktorých cieľom je ovplyvniť voľby do miestnej školskej rady. Existujú aj kampane vyplývajúce z koordinovaného úsilia medzi národnými štátmi a medzinárodnými médiami, ktorých cieľom je formovať verejnú mienku a správanie v globálnom meradle.
Úmyselné navrhovanie propagandy už dlho zahŕňa interdisciplinárnu spoluprácu medzi vedami, ako sú psychológia, sociológia a sémiotika (štúdium znakov). Nedávno sa tento súbor rozšíril o neurovedu, počítačové vedy, dátové vedy a memetiku (štúdium vývoja memov).
Medzi politicky významné udalosti patria politicky relevantné zmeny v správaní - napríklad voľby alebo vojna. Zmena myslenia ľudí je prostriedkom na zmenu ich správania. Pre propagandistov nie je cieľom, aby niekto niečomu porozumel. Vykonané nemožno vrátiť späť, a toto človeka zjednocuje so skupinou. Akonáhle budete konať podľa návodu propagandy, pripojíte sa k skupine a stanete sa náchylnejší na budúcu propagandu, ktorá sa zameriava na jej členov.
Je potrebné poznamenať, že rovnakú definíciu možno použiť aj na reklamu. V reklame sa však zameriava na ekonomické cieľe, nie na politické: reklama je akýkoľvek mediálny produkt, ktorý bol zámerne navrhnutý a distribuovaný ekonomickou skupinou (alebo pre ňu), akou je napríklad firma, s cieľom ovplyvniť správanie spotrebiteľa. Rozdiel medzi ekonomikou a politikou je prinajmenšom nejasný, takže niektorí teoretici zahrňujú väčšinu foriem reklamy, ako podtriedu propagandy. Tento prístup je odôvoditeľný, pokiaľ sa venuje pozornosť rozdielu medzi nákupom komodity a politickým konaním, ako príslušným cieľom reklamy a propagandy. Vzdelávanie sa však líši od oboch, ako rozvinieme neskôr v tomto článku.
Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad foriem propagandy, ako je definovaná vyššie. Charakteristickým rysom mnohých foriem propagandy je, že je možné obviniť ostatných z jej použitia a zároveň popierať, že by ste ju používali sami. Je možné jemne prepínať medzi rôznymi významami a zaužívanými spôsobmi chápania propagandy. Naša definícia v spojení s tabuľkou nižšie sa snaží syntetizovať tie, ktoré boli v tejto oblasti ponúkané za mnoho desaťročí výskumu. 12
Tabuľka 1: Taxonómia foriem propagandy
Zjavná vs. Skrytá
Klamlivá vs. Pravdivá, ale zavádzajúca
Vertikálna vs. Horizontálna
Prípravná vs. Kampaň
Vedomá vs. Nevedomá
Propaganda dnes
Kľúčovým dôsledkom tejto analýzy rôznych typov propagandy je, že moderná informačná vojna nie je predovšetkým o šírení klamstiev - aj keď v niektorých prípadoch ho určite zahŕňa. Ako sme uviedli v prvom príspevku tejto série, rozvíjajúca sa akademická oblasť počítačovej propagandy sa zaoberá dokumentovaním a kritikou úsilia vlád a ozbrojených síl, ktoré používajú trollie armády na vytváranie dezinformačných prostredí, ktoré mätú a agitujú celé populácie. Ale to je len najzjavnejšia forma propagandy súčasnosti.
Propaganda funguje aj prostredníctvom známych starších inštitúcií, ktoré distribuujú mnoho čiastočných právd skrz všetky možné komunikačné kanály v dlhších časových intervaloch, niekedy trvajúcich aj desaťročia. Moderná propaganda nie je primárne o manipulácii ľudí, aby verili senzačným a hlúpym veciam. Ide o hranie dlhej hry a pomalú zmenu základných svetonázorov, dispozícií a zaužívaného správania ľudí v smere, v akom si to želajú tí, čo kampaň vedú.
Jedným z dôvodov normalizácie propagandistických komunikačných techník je dlhodobé nerozoznávanie rozdielu medzi propagandou a vzdelávaním.
Klasické stratégie na zmenu myslenia ľudí zahŕňajú tvorbu výskumných plánov v konkrétnych vedách v konkrétnych smeroch. 20 Mohlo by to napríklad znamenať vytvorenie konkrétneho druhu výskumného ústavu, ktorý by mal za úlohu klásť iba určitý, vopred definovaný súbor otázok. Výsledky tohto výskumu sa šíria prostredníctvom multimediálnych reklamných kampaní, ktoré často organizujú firmy pre styk s verejnosťou. Tieto firmy teraz využívajú odborníkov v oblasti psychometrie na zacielenie konkrétnych reklám, na konkrétne typy osobnosti, na základe užívateľských dát získaných zo sociálnych sietí. Firmy spolupracujú s think tankmi a akademikmi pri vytváraní publikácií, ktoré sú potom prebalené v spolupráci s médiami a prinášané na každú obrazovku. Po určitom čase - môžu to byť mesiace alebo kľudne aj roky - zmenia veľké segmenty cieľovej populácie svoje základné návyky a presvedčenia, pričom sa už rozhodujú v súlade so záujmami tých, ktorí ovládajú informačné prostredie.
Jedným z dôvodov normalizácie propagandistických komunikačných techník je dlhodobé nerozoznávanie rozdielu medzi propagandou a vzdelávaním (informovaním). Bežnou perspektívou je, že „tí dobrí“ používajú komunikačnú vedu na vytváranie médií pre informovanie a vzdelávanie, zatiaľ čo „tí zlí“ používajú manipulatívne psychologické taktiky na vytváranie propagandy a klamstiev. Ak je mediálny produkt vytvorený našou skupinou na šírenie nášho posolstva, nie je to propaganda, bez ohľadu na jasne propagandistické komunikačné stratégie. Na druhej strane čokoľvek, čo obsahuje politické myšlienky v rozpore s myšlienkami našej skupiny, je označené ako propaganda, aj keď má všetky znaky vzdelávacej komunikácie v dobrej viere.
Je ľahké pomýliť si rozdiel medzi propagandou a vzdelávaním v závislosti od obsahu prenášanej správy, a nie od techník, zámerov a účinkov jej prenosu. Ako všetky strany vytvárajú propagandu rôzneho druhu, rovnako z toho obviňujú aj ostatných a sami to popierajú. V silne spropagandizovanom prostredí môže byť ťažké rozoznať spriaznenú propagandu od informácií, ktoré sú skutočne vzdelávacie. Tí, ktorí v dobrej viere slúžia ako vzdeľávatelia, sa takmer nedajú odlíšiť od tých, ktorí chcú slúžiť ako kultúrni bojovníci.
Medzi vzdelávaním a propagandou
Mesiace pred vstupom Ameriky do druhej svetovej vojny znamenali ďalší zlom v dejinách propagandy. Hitlerova propaganda bola historicky bezprecedentná a nemala konkurenciu. Zohrala veľkú úlohu v jeho raných vojenských a politických úspechoch a nakoniec sa dostala aj na americké pobrežie. V októbri 1939 usporiadali nemecko-americkí bundisti prehliadku na East 86th Street v New Yorku, v ktorej stovky mužov v uniformách s hnedými košelami pochodovali s americkými vlajkami a ďalší s červeno-čierno-bielymi nacistickými svastikami. Neskôr, vo februári ďalšieho roku sa v Madison Square Garden zhromaždilo 22 000 Američanov, aby podporili fašizmus. Udalosť bola zinscenovaná tak, aby vyzerala ako nacistická demonštrácia, sústredená okolo obrovského portrétu Georga Washingtona, lemovaného dlhými závesmi s hviezdami a pruhmi vlajky USA. 21
To všetko bolo samozrejme obzvlášť alarmujúce pre tých, ktorí prišli do Ameriky, aby unikli šíreniu fašistickej moci vo svojich vlastných krajinách. Niektorí z týchto emigrantov a utečencov boli intelektuáli, umelci a novinári. Tieto skupiny spolupracovali s poprednými americkými akademikmi a politicky činnými osobnosťami. V roku 1941 potreba bojovať proti nacistickej propagande a pripraviť Američanov na ďalšiu svetovú vojnu viedli k vytvoreniu Výboru pre národnú morálku. Táto do značnej miery zabudnutá organizácia hrala zásadnú úlohu v mechanizmoch informačnej vojny počas 2. svetovej vojny a neskôr studenej vojny. Všetci členovia výboru boli veľmi vplyvní americký akademici a vládny činitelia, vrátane antropológov Margaret Meadovej a Gregoryho Batesona, ako aj psychológov Gordona Alporta a Harryho Stack Sullivana. 22
Historické záznamy vrátane korešpondencie a organizačnej dokumentácie naznačujú, že prví členovia tejto skupiny pôsobili v dobrej viere a chceli sa vyhnúť vytvoreniu zrkadlového obrazu nacistickej propagandy. Obávali sa, že USA by sa mohli stať autoritatívnym režimom už len používaním rovnakej štruktúry propagandovej komunikácie. Niektorí sociológovia sa obávali, že masové médiá, ako sú rozhlas a televízia, nevyhnutne vytvorili autoritárske štruktúry osobnosti, pretože vzostup fašizmu tak silne koreloval s nástupom týchto komunikačných technológií.
Fašisti efektívne využívali rádio, televíziu, film a tlač na vytvorenie osobnosti, ktorá je otvorená autoritárskej kontrole. Ako by mohli byť tie isté médiá použité na vytvorenie osobnosti schopnej podieľať sa na demokracii počas vojny? Mead a Bateson tento problém výslovne charakterizovali, ako rozdiel medzi propagandou a vzdelávaním. 23
Zamerali sa na štruktúru a používanie nových komunikačných technológií ako nástrojov buď nátlaku a neprimeraného vplyvu, alebo ako nástrojov vzdelávania s potenciálom posilniť postavenie demokratických občanov. Snažili sa inšpirovať „druh vedeckého [informačného] manažmentu, ktorého cieľom je súčasne oslobodiť a aj koordinovať činnosť demokratických osobností“. Bateson navrhoval, že v takomto kontexte „musia lídri konať ako učitelia“, a potrebovali ľuďom ukázať, ako sa „naučiť učiť sa“. 24
Riešením Meadovej a Batesona bolo vytvoriť zásadne odlišné druhy mediálnych skúseností, ktoré, dalo by sa povedať, zaviedli rozsiahle vzdelávacie kampane. Tie presahovali kategóriu propagandy, aspoň na určitý čas. Pracovali na vytváraní informačných a umeleckých nenátlakových podujatí, v ktorých by účastníci mohli získať vlastný dojem o zásadných ideologických problémoch dňa. Nebolo im povedané, čo si majú myslieť, ale skôr dostali dostatok informácií rôzneho druhu, aby sa rozhodli sami. Tento radikálne nový multimediálny prístup nakoniec počas studenej vojny použili aj Eisenhowerove jednotky informačnej vojny a ešte neskôr aj producenti reklamných a kultúrnych podujatí. Prácu Výboru pre národnú morálku preto nemožno považovať za riešenie. Niektoré aspekty ich práce predstavujú zásadné vpády rozsiahlej propagandy do vzdelávacích alternatív (ako napríklad kontroverzná výstava umeleckej fotografie The Family of Man). 25
Obmädzením prístupu, ktorý vytvoril Výbor pre národnú morálku bolo, že je to stále len forma centralizovanej technokratickej kontroly. Ich metódy boli náchylné na prebratie a dodatočné prispôsobenie propagandistami. Ľudia sa mohli slobodne pohybovať a skúmať rôzne aspekty bohatých multimediálnych výstav a kampaní Výboru, ale tieto zážitky bolo možné vybrať iba z ponuky, ktorú vytvorila malá skupina expertov. Toto sa niekedy nazýva „architektúra výberu“ a v súčasnosti sa používa ako jeden z aspektov „postrkujúcich“ kampaní, v ktorých sa určité osobné rozhodnutia obmädzujú starostlivou kontrolou architektúry výberu v informačnom prostredí alebo v obchodných interakciách. Čoraz bežnejšie predmety takýchto kampaní sú mnohé spoločenské výzvy súvisiace s verejným zdravím, ako je fajčenie a obezita. Etika tejto formy sociálnej kontroly je sporná, napriek veľkým vládnym iniciatívam Obamovej administratívy smerujúcich k zavádzaniu takýchto stratégií. 26
Prekonávanie asymetrií znalosti a moci
Meadová a Bateson nesprávne identifikovali štruktúru komunikačného prostredia ako hlavný problém: priame vysielanie vs. multimédiá; didaktické vs. interaktívne; malý výber toho, čo sledovať, vs. veľa možností. Toto sú nepochybne dôležité faktory pri formovaní nášho vzťahu so spoločnou infosférou. Kľúčový rozdiel je však v skutočnosti v dynamike asymetrie v informáciách a moci. Aký je vzťah medzi tými, ktorí znalosti majú a tými, ktorí ich potrebujú? Existuje neprekonateľná bariéra v znalostiach už v návrhu týchto vzťahov, alebo existuje cesta k vzájomnej zodpovednosti za celok znalostí (tj. dovŕšenie štúdia)?
Propaganda aj vzdelávanie premyslene vytvárajú informačné prostredie za účelom emocionálneho zapojenia, zmeny správania a učenia sa konkrétnych myšlienok. Ako sme videli, propaganda koná v konečnom dôsledku v záujme politických skupín. Vzdelanie však funguje v záujme zníženia rozdielov v moci medzi tými, ktorí „vedia“ a tými, ktorí sa potrebujú učiť. Pedagógovia majú záujem zaistiť úspešný prenos zdieľanej zodpovednosti za sociálny systém medzi generáciami a spoločneskými triedami. Skutoční pedagógovia nemajú záujem upevňovať politickú moc a sociálnu kontrolu pomocou informácií a ich strategickej komunikácie.
Vzťahy vo vzdelávaní sú vždy v situácii legitímnej epistemickej asymetrie: učiteľ vie viac ako študent, a to rozpoznávajú a prijímajú obe strany. Vzdelávacie médiá a postupy - v školách i mimo nich - sa pokúšajú zmierniť a nakoniec úplne odstrániť samotnú asymetriu, na ktorej je vzťah založený. Cieľom je, aby študent “zmaturoval” a nemusel byť závislý od konkrétneho zdroja epistemickej autority. Sám sa ňou stáva. To znamená, že pedagóg je radikálne zodpovedný za to, čo hovorí a robí, pretože je v pozícii, ktorá cielene vytvára rovnocenného partnera - niekoho, kto raz bude môcť úplne skontrolovať a zhodnotiť jeho prácu.
Skupiny, ktoré sa snažia vzdelávať celé populácie o tom, ako myslieť a konať, musia urobiť kroky, ktoré ukážu, že sú zodpovední za svoj vplyv.
Propaganda tiež obvykle zahŕňa epistemickú asymetriu: propagandisti vedia vždy viac, než subjekty propagandy, alebo podľa tohto predpokladu aspoň konajú. Propaganda sa snaží zachovať a rozšíriť asymetriu moci a znalostí, kvôli ktorej je propaganda možná a zrejme aj potrebná. Dôvodom je to, že cieľom je uplatňovať kontrolu nad správaním cieľových populácií, nie pomáhať im rozširovať rozsah ich správania do oblastí obsadených propagandistami - ako napríklad do oblasti rozhodovania o tom, čo je „pravda“ a čo „lož“. Propagandisti, sa už z príncípu nemôžu ľuďom zodpovedať za obsah svojej komunikácie, pretože tejto možnosti zabraňujú.
Kompletné zdroje a dáta propagandistov jednoducho nikdy nie sú prístupné subjektom propagandy. Dobrý učiteľ sa však bude zaoberať presne tým istým textom ako jeho študent a bude sa snažiť priviesť ho k zodpovednosti za vlastné porozumenie všetkým údajom a aj viac. Kontrast je tu jasný, ale v praxi môže byť ťažké to rozpoznať.
Jasný príklad je z farmaceutického priemyslu. O farmaceutických spoločnostiach je známe, že vedú rozsiahle „kampane v oblasti verejného zdravia“ s cieľom presvedčiť ľudí, že liek je bezpečný, napriek tomu, že nikdy nezverejnili všetky údaje potrebné na komplexné vyhodnotenie bezpečnosti. 27 V takýchto prípadoch je informačná kampaň navrhnutá tak, aby ovplyvnila správanie pri užívaní lieku, a nie aby seriózne informovala o povahe lieku a výskume, ktorý je za ním.
Aby sme boli ešte konkrétnejší, v kampaniach zameraných na očkovanie proti COVID-19 existujú najmenej dva prípady nepreverovaných (a zriedka kedy uvádzaných) informácií, ktoré prevažujú rovnováhu od vzdelávania smerom k propagande. Prvým je, že zdrojové dáta z výskumu, ktoré majú farmaceutické spoločnosti, nie sú k dispozícii nikomu okrem nich. Ani by podľa súčasných právnych noriem pre výskum liečiv nemali byť. Napriek tomu to vytvára neprekonateľnú epistemickú asymetriu, ktorá je aktívne obraňovaná pred narušením.
Druhým je, že výrobcovia očkovacích látok nie sú zodpovední ani za nefunkčnosť, ani za újmu spôsobenú očkovacou látkou. A opäť, podľa litery zákona, ani nie sú povinní túto zodpovednosť niesť. To však vytvára anti-výchovný vzťah medzi farmaceutickou spoločnosťou a jej zákazníkmi. Ako dôveryhodný môže byť učiteľ, ktorý sa nebude snažiť niesť zodpovednosť za svoje tvrdenia a odporúčania? Žiadny učiteľ by to nikdy neurobil; iba obchodník by mal takýto druh drobnotlače (malé písmenká na konci zmluvy).
Skupiny, ktoré sa snažia vzdelávať celé populácie o tom, ako myslieť a konať, musia urobiť kroky, ktoré ukážu, že sú zodpovední za svoj vplyv. Ak tak neurobíte, podkopete tým proces učenia, pretože vyvolávate zásadnú nedôveru. Ak sa vytvorí a zachová neprekonateľná epistemická asymetria a zabráni sa zodpovednosti, je ťažké vyhnúť sa zaslúženej nálepke propagandy.
Nedávny výskum ukazuje, že tí najvzdelanejší (tí, ktorí sú držiteľmi doktorandského titulu), váhajú s očkovaním proti COVID-19 najviac. 28 Medzi najviac váhavých patria aj tí najmenej vzdelaní, aj keď tí sú náchylnejší na zmenu názoru. Aspoň čiastočné vysvetlenia týchto zistení sú rozpoznateľné dysfunkcie a neprekonateľné epistemické asymetrie zahrnuté vo verejnom diskurze o vakcíne. Len zopár otázok navyše ukáže, že šance na vzdelanie sú prevalcované silnou propagandou. Nejde o to, kto predkladá „fakty“. Ide o to, kto predloží dostatok súhrnných informácií spolu s dôkazmi o dobrom úmysle a zrozumiteľnú prezentáciu, aby motivovanému a rozumnému človeku umožnil získať v tejto téme skutočné vzdelanie. Správa sa k nám tvorca správy v dobrej viere, ako k potenciálnym študentom a spolupracovníkom, alebo v zlej viere, ako by sme boli súčasťou cieľovej populácie, s ktorou sa dá manipulovať? Aj keď je to často ťažké rozlíšiť, niekedy to môže byť úplne jasné - najmä v prípade reklám s mikrocielením a verejných oznamoch, ktoré sa objavujú na stenách sociálnych sietí.
Niektorí chcú vytvoriť návody, škrtacie zoznamy a ďalšie analytické nástroje na posilnenie postavenia občanov. Problém jednoduchých „nástrojov analýzy propagandy“ 29 spočíva v tom, že nedokážu držať krok so pretekmi v zbrojení, ktoré sa odohrávajú na frontoch informačnej vojny. Akonáhle je taký nástroj vytvorený, sofistikovaný propagandista ho môže použiť ako objektívnu referenciu na „dokázanie“, že ich práci sa dá dôverovať. Tento druh certifikácie „oficiálnej pravdy“ je súčasťou problému a často funguje ako skrytá propaganda.
Aj tu hrozí, že práca Consilience Project bude označená za skrytú propagandu práve preto, že tvrdí, že ponúka obsah, ktorý je iba vzdelávací. Nie je to presne to, čo by tvrdila dobrá propaganda? Nie je aj tento obsah propagandou, najmä preto, že tvrdí, že nie je? Tieto druhy otázok tvoria začarovaný kruh epistemického podozrievania - formu epistemického nihilizmu - a zabraňujú vzdelávaniu. Chyba je v domnení, že nemá zmysel pokúšať sa rozlišovať medzi vzdelávaním a propagandou. Kultúrna nálada epistemického nihilizmu je dôsledkom informačnej vojny. Vedie to k neschopnosti orientovať sa na legitímne epistemické asymetrie (vzdelávanie). Konečným výsledkom je kolaps procesu vzdelávania medzi generáciami. Epistemické podozrievanie v priebehu času systematicky narúša vzdelávaciu výmenu - medzi generáciami a medzi časťami spoločnosti s prístupom k rôznym úrovniam informácií.
Naše odporúčania tu vychádzajú skôr zo záväzkov k princípom, než z konkrétnych predpisov, diagnostických techník, alebo návodov mediálnej gramotnosti. Všetky tieto opatrenia sú dôležité a zostávajú stredobodom úsilia a skúmania iných. V našom článku o výzvach, ktorým čelí hľadanie pravdivého obrazu o svete v 21. storočí, sme diskutovali o potrebe nového étosu učenia sa a nového emocionálneho postoja epistemickej pokory. 30 Aby sa tieto druhy princípov a hodnôt prejavili, musia tiež vzniknúť nové postupy a kultúrne návyky a pravdepodobne aj nové druhy inštitúcií.
V prvom článku tejto série sme ponúkli myšlienku “zón bez boja” alebo „demilitarizovaných zón“: vzdelávacích útočísk v kontexte totálnej a stupňujúcej sa informačnej vojny. Tu by sa dali položiť zbrane kultúrnej vojny, aby mohla prebiehať iná forma komunikácie. Tento druh prímeria však môže umožniť iba predchádzajúci spoločný záväzok k étosu učenia sa. Epistemickú aroganciu a nihilizmus vyplývajúci z propagandy je potrebné nahradiť pýtaním sa v dobrej viere a epistemickou pokorou, ktoré vedú k spolupráci vo vzájomnom vzdelávaní.
Už poznáme katastrofické dôsledky zle zvládnutých kríz v oblasti vzdelávania a obzvlášť hrozné dôsledky pre otvorené spoločnosti. 31 Je zrejmé, že jednou z hlavných výziev zabezpečenia životaschopnej budúcnosti otvorených spoločností je obmedzenie rozsahu propagandistickej komunikácie. Ak necháme propagandu naďalej dominovať a formovať našu spoločnú infosféru, budúcnosť bude určovať stále menšia skupina mocných záujmov. V tomto scenári to bude nakoniec každý, kto zaplatí katastrofickú cenu za samo-spôsobenú neschopnosť ľudstva porozumieť svetu. 32
Poznámky pod čiarou:
Pre zrozumiteľnú definíciu pozri: The Consilience Project, “Help Wanted: On the Nature of Educational Crises,” June 6, 2021, https://consilienceproject.org/education-crisis/.
"Akademička DMU tvrdí, že nový čínsky film 1921 môže viesť k alternatívnej diskusii o vzťahoch medzi východom a západom." University News Blog. De Montfort University, Leicester, UK. July 1, 2021, https://www.dmu.ac.uk/about-dmu/news/2021/july/dmu-academic-says-new-chinese-film-1921-can-lead-to-alternative-discussion-of-relations-between-east-and-west.aspx, alebo Patrick Frater, “Chinese Propaganda Film 1921 Set to Release in U.S. and U.K.,” Variety, July 2, 2021,https://variety.com/2021/film/asia/chinese-film-1921-us-release-1235010914/.
Oliver Thomson, Easily Led: A History of Propaganda (Phoenix Mill, Sutton Publishing, 1999).
Philip Taylor, Munitions of the Mind: A History of Propaganda From the Ancient World to the Present Day (Manchester University Press, 2003).
Elmer Palmer, Propaganda in Germany During the Thirty Years War, pp. 21-24. (Princeton University Press, 1940)
Elmer Palmer, Propaganda in Germany During the Thirty Years War, pp. 21-24. (Princeton University Press, 1940)
Peter Wilson, The Thirty Years War: Europe’s Tragedy (Harvard University Press, 2009).
Oliver Thomson, Easily Led: A History of Propaganda (Phoenix Mill, Sutton Publishing, 1999).
Pozri The Consilience Project, “Help Wanted: On the Nature of Educational Crises,” June 6, 2021, https://consilienceproject.org/education-crisis/.
Lewis Mumford, The Myth of the Machine (New York: Hart Court, 1966).
Pre prehľad, pozri klasický text teraz v siedmej reedícii: Garth Jowett and Victoria O’Donnell, Propaganda & Persuasion (New York: Sage, 2019).
Mnoho z tejto tabuľky bolo inšpirované týmto klasickým dielom: Jaques Ellul, Propaganda: The Formation of Men’s Attitudes (New York: Vintage, 1965).
Edward Wong, Matthew Rosenberg, a Julian E. Barnes, “Chinese Agents Helped Spread Messages that Sowed Virus Panic in U.S., Officials Say,” New York Times, April 22, 2021, https://www.nytimes.com/2020/04/22/us/politics/coronavirus-china-disinformation.html.
Termín siaha do čias Hitlera. Bol falošne pripisovaný jeho šéfovi propagandy Goebbelsovi, ktorý skutočne masovo vytváral veľké klamstvá najmä o Židoch. Teraz existuje stránka Wikipedie, ktorá spája tento výraz s Trumpom. V budúcich článkoch sa vrátime k myšlienke, že samotná Wikipedia je pravdepodobným zdrojom skrytej propagandy.
Pozri Ellul, Propaganda, poznámka č.12 vyššie.
Pozri The Consilience Project, “As a Matter of Fact,” pripravované.
Kenneth Osgood, Total Cold War: Eisenhower’s Secret Propaganda Battle at Home and Abroad (Lawrence: University Press of Kansas, 2006).
Pre dejiny kampaní v USA pozri J. Michael Sproule, Propaganda and Democracy: The American Experience of Media and Mass Persuasion (New York: Cambridge University Press, 1997).
Stephen Kinzer, Poisoner in Chief: Sidney Gottlieb and the CIA Search for Mind Control (New York: Henry Holt, 2019).
Pozri The Consilience Project, “Where Arguments Come From,” June 25, 2021, https://consilienceproject.org/where-arguments-come-from/. Preklad: https://tomasdojcan.substack.com/p/odkial-prichadzaju-argumenty
Fred Turner, The Democratic Surround: Multimedia and American Liberalism from World War II to the Psychedelic Sixties (University of Chicago Press, 2015).
Tamtiež.
Gregory Bateson and Margaret Mead, “Principles of Morale Building” In Journal of Education and Sociology, no. 4 (1941): 206-20.
Turner, The Democratic Surround, str. 66-67. Pozri poznámku č. 21 vyššie.
Tamtiež.
Cass R. Sunstein, The Ethics of Influence: Government in the Age of Behavioral Science (Cambridge University press, 2016).
Reklamné kampane a kampane v oblasti verejného zdravia farmaceutických firiem sú učebnicové príklady propagandy v štandardnej učebniici od autorov Garth Jowett a Victoria O’Donnell, Propaganda & Persuasion (New York: Sage, 2019).
Unherd, “The Most Vaccine-hesitant group of all? PhDs.” Unherd, Aug 22, 2021, https://unherd.com/thepost/the-most-vaccine-hesitant-education-group-of-all-phds/
Mnoho takehto práce je vykonanej politickou ľavicou, aspoň v Spojených štátoch. Pozri napríklad: Renee Hobbs, Mind Over Media: Propaganda Education for a Digital Age (New York: Norton, 2020).
Pozri The Consilience Project, “Challenges to Making Sense of the 21st Century” March 30, 2021, https://consilienceproject.org/challenges-to-making-sense-of-the-21st-century/.
Pozri The Consilience Project, “Help Wanted: On the Nature of Educational Crises,” June 6, 2021, https://consilienceproject.org/education-crisis/.
Pozri The Consilience Project,“It’s a MAD Information War,” July 25, 2021, https://consilienceproject.org/its-a-mad-information-war/ Preklad: https://tomasdojcan.substack.com/p/vzajomne-zarucene-znicenie-vo-vojne